Obsah

Špeciálny pedagóg


Informácia rodičom

Vážení rodičia,


v prípade, že Vaše dieťa vo vyučovacom procese potrebuje špecifický prístup na podklade jeho osobitostí (napr. špecifické vývinové poruchy učenia) je potrebné tento fakt spracovať čo najskôr a taktiež aj viesť dieťa k prijatiu samého seba takého aké je, teda aj s týmito špecifickými osobitosťami. Až na základe akceptácie osobitosti môže následne dieťa napredovať.

            Počas štúdia na základnej škole si žiak vyžadujúci špecifický prístup postupne osvojoval jednotlivé korekčné mechanizmy, ktoré následne využíva aj počas ďalšieho štúdia a  na základe žiadosti a schválenia sú aplikované pri vyučovaní rôzne podporné opatrenia smerujúce k vytvoreniu adekvátnych podmienok s cieľom zvládnuť stanovený rozsah učiva. Tieto podporné opatrenia nie je možné chápať ako úľavy či zvýhodňovanie oproti ostatným žiakom, tak ako je to vo väčšine prípadov, ale je nevyhnutné  vidieť v podporných opatreniach cielené intervencie, úpravy či korekcie vytvárajúce rovnaké podmienky pre všetkých žiakov. Rovnako je dôležité nevidieť v žiakovi vyžadujúcom špecifický prístup niekoho, kto je „iný“ ako ostatní žiaci. Každý z nás je jedinečná osobnosť so svojimi potrebami, cieľmi či snami. Rozdiel  je však v tom, že žiaci so špecifickými potrebami musia k dosiahnutiu cieľov vynaložiť oveľa väčšie úsilie (napr. pri učení, osvojovaní si niektorých zručností a pod.) ako ostatní žiaci a želané výsledky i napriek maximálnej snahe prichádzajú pomaly. Preto je potrebný chápajúci,  podporný prístup a pomoc pri dosahovaní cieľov (nie však robiť úlohy za žiaka či preberať jeho zodpovednosť na seba). Častokrát príde k tomu, že Vaše dieťa bude „v slepej uličke“, nebude sa vedieť ďalej „pohnúť“ nakoľko mu v tom budú brániť jeho osobitosti. V takýchto situáciách je nevyhnutné pochopenie, citlivé posúdenie okolností, vypočutie dieťaťa bez výčitiek a poučovania, teda dať mu najavo, že vo svojej situácii nie je samo (a to bez ohľadu na vek dieťaťa). Častokrát už len prejav pochopenia, empatické vcítenie sa, vypočutie či pohladenie vedie k stabilizácii a upokojeniu. Až následne je vhodné hľadať spôsob ako posunúť dieťa ďalej.

            V dnešnej „uponáhľanej dobe“ častokrát zostáva rodičom len minimálny čas pre svoje deti, rodičia prichádzajú unavení a ak ich osloví dieťa  s problémom v mnohých prípadoch takáto situácia končí hádkou, konfrontáciami a odsunutím problému. Je však treba mať na pamäti to, že problém, ktorý sa nám (rodičom) zdá malicherným, môže pre dieťa znamenať neriešiteľnú, zraňujúcu situáciu. A v prípade, že dieťa „odbijeme“ bude hľadať pomoc inde, iným (nie vždy želaným) spôsobom či uzavretím sa do seba s pochybnosťami o samom sebe. Preto je nevyhnutné a to najmä u starších žiakov základných škôl a nižších ročníkov stredných škôl (nakoľko sa zásadným spôsobom formuje osobnosť) nájsť si čas na rozhovor so svojimi deťmi, dávať najavo, že máme o nich záujem, pochváliť všetko, čo sa pochváliť dá, vyvodiť zodpovednosť za dokázané prehrešky. Teda robiť všetko preto, aby naše dieťa vedelo, že „stojíme pri ňom“ za akýchkoľvek okolností. Je treba myslieť na to, že svojim prístupom k deťom budujeme ich osobnosť a dávame im základy toho, akým človekom v dospelosti budú. Obzvlášť je to potrebné pri znevýhodnených deťoch.

            Ak bola Vášmu dieťaťu diagnostikovaná niektorá zo špecifických vývinových porúch učenia či ADHD, ADD a pod. je potrebné najmä:

  • usporiadanie denného režimu:
    • pravidelná práca pri príprave do školy,
    • zahrnutie času na oddych a záujmy (zabránenie únave, vyčerpanosti, nervozite a v konečnom dôsledku strate záujmu o učenie),
  • pravidelnosť, dôslednosť a podpora pri plnení úloh,
  • pravidelne chváliť (pochváliť všetko, čo sa pochváliť dá), vytvárať podmienky k umožneniu dieťaťu pravidelne zažívať úspech,
  • prejavovať záujem o dieťa (o jeho radosti a aj starosti),
  • jasne pomenovať znevýhodnenie, viesť k adekvátnemu sebahodnoteniu a sebaúcte,
  • spolupracovať s odborníkmi v danej oblasti (napr. centrum poradenstva a prevencie, školský psychológ, školský špeciálny pedagóg a pod.).

 

            Spomeňme si na obdobie, keď naše deti v nás - rodičoch videli najdokonalejších, najšikovnejších, najmúdrejších, najstatočnejších. Teraz im to môžeme vrátiť. Určite sa už v tomto stredoškolskom veku pousmejú nad tým (bude sa im to zdať detinské a možno trápne), ale vo vnútri ich naša podpora posunie ďalej, upokojí a poteší.

 

 

                                                                                                        Mgr. Valter Rippel

 školský špeciálny pedagóg