Obsah

Žiak so špecifickými výchovno-vzdelávacími potrebami

(špecifiká vybraného okruhu obmedzení, inklúzia, podporné opatrenia)

 

            Podkladom sú poruchy  v spracovaní informácii na úrovni percepcie a pamäti, na úrovni komunikácie a integratívnych funkcií  CNS

            Dopad tejto skupiny porúch na duševné zdravie dieťaťa/mladistvého predstavuje neprehliadnuteľnú okolnosť, pre ktorú  vzbudzuje záujem odborníkov v oblasti duševného zdravia (vrátane psychoterapeutov).

Základné pojmy:

Predpona dys.– nedostatočný, nesprávny vývoj schopností, druhá časť názvu je prevzatá z gréckeho označenia tej schopnosti, ktorá je postihnutá.

Dyslexia – porucha osvojovania si schopnosti čítať prejavujúca sa neschopnosťou naučiť sa čítať , aj keď sa dieťaťu dostáva bežného výukového vedenia, má primeranú (min. priemernú) inteligenciu primeranú socio-kultúrnu príležitosť. Dyslexia je neurologicky podmienená, často konštitučne ovplyvnená porucha. Úroveň čítania je výrazne nižšia, ako sa očakáva vzhľadom k iným schopnostiam a výkonom dieťaťa.

Dysgrafia – porucha osvojovania si písania. Postihuje grafickú stránku písomného prejavu, čitateľnosť, úpravu, osvojovanie tvarov písmen.

Dysortografia – porucha osvojovania pravopisu. Prejavuje sa predovšetkým tzv. špecifickými dysortografickými javmi, osvojovanie a aplikácia gramatických pravidiel  je postihnutá len sekundárne.

Dyskalkúlia – vývinová porucha osvojovania matematických  schopností. Prejavuje sa výraznými ťažkosťami v chápaní pojmu číslo, v predstave číselného radu v priestorovej orientácii , ktoré majú vplyv na porozumenie a zvládanie základných matematických operácií (sčitovanie, odčitovanie, násobenie, delenie).

Dyspraxia – postihuje osvojovanie, plánovanie a vykonávanie vôľových pohybov. Výkony, ktoré vyžadujú pohybovú koordináciu sú výrazne nižšie, nezodpovedajú veku a narúšajú osvojovanie školských schopností a vykonávanie aktivít v bežnom živote. Môže  sa prejaviť oneskorením vo vývine pohybových schopností  v oblasti hrubej a jemnej motoriky. Charakteristická je celková pohybová neobratnosť v každodenných  činnostiach , športovej aktivite, kreslení. V niektorých prípadoch sú pridružené problémy emocionálne a sociálne, vrátane porúch správania.

Syndróm LMD – sa vzťahuje na deti s priemerným , takmer priemerným, alebo nadpriemernými všeobecnými intelektovými predpokladmi s problémami v učení, alebo v správaní v rozsahu od miernych  po ťažké, ktoré sú spojené s odchýlkami funkcie CNS. Tieto odchýlky sa prejavujú rôznymi kombináciami oslabení v percepčných funkciách (zraková, sluchová percepcia), kognitívnych funkciách(krátkodobá pamäť, pozornosť), reč, kontrola impulzov a motoriky.

ADHD (porucha aktivity a pozornosti) – nejde o náhradný termín za ĽMD, ide o rozdielne kategórie, ktoré majú spoločné niektoré znaky, ako poruchy správania, ktorých hlavným znakom je hyperaktivita , impulzivita a porucha koncentrácie pozornosti . Vývojová porucha s evidentnými deficitom od včasného detstva. Je to riziková skupina z hľadiska  antisociálneho správania častá dysfunkčnosť rodiny. Znížené výkony v škole, problémy pri nadväzovaní  rovesníckych kontaktov, neschopnosť podriadiť sa autorite a pravidlám.

Porucha autistického spektra: PAS (angl. Autism Spectrum Disorder, ASD) je neurologická a vývojová porucha, ktorá zasahuje oblasť interakcie k ostatným ľuďom, komunikáciu voči okoliu a správanie k ostatným ľuďom. Napriek tomu, že PAS môže byť diagnostikovaný v ktoromkoľvek veku, opisuje sa ako "vývojová porucha", pretože príznaky sa najčastejšie prejavujú v prvých dvoch rokoch života. Autizmus je pervazívnou vývinovou poruchou, zasahujúcou do viacerých funkčných oblastí života. Zasiahnutými oblasťami pri tejto diagnóze býva prevažne triáda poškodení  a to v oblasti recipročnej sociálnej interakcie, komunikačných schopností, imaginácie a hry, sprevádzaná obmedzenými, stereotypnými, repetitívnymi záujmami a činnosťami dieťaťa. Každé dieťa s autizmom je svojim spôsobom jedinečné. Deti s autizmom nemusia mať nevyhnutne rovnaké prejavy, znaky a symptómy spojené so syndrómom autizmu. U každého autistického dieťaťa sa objavujú skôr rozdiely ako podobnosti, rôzne symptómy v rozličnej miere z čoho vychádza že aj prístup odborníkov a ľudí pracujúcimi s takýmito deťmi je individuálny a prispôsobený každému dieťaťu v závislosti od jeho potrieb a miery poškodení.

           Podľa Americkej psychiatrickej spoločnosti sa diagnóza stanovuje na základe týchto čŕt:

  • ťažkosti komunikácie a interakcie k ostatným ľuďom,
  • znížený záujem a repetitívne správanie (opakujúce sa činnosti),
  • symptómy narušujúce funkčnú schopnosť v škole, práci a inej sociálnej oblasti života,
  • autizmus je známy ako spektrum porúch, pretože ma širokú variabilitu.

            Napriek tomu, že PAS je porucha, ktorá človeka sprevádza celoživotne, terapie môžu zmierňovať príznaky a zlepšovať denné rutiny. 

            Podľa Medzinárodnej klasifikácie chorôb (MKCH-10) rozlišujeme poruchy autistického spektra:

  • Detský autizmus: je definovaný abnormálnym oneskoreným vývinom, ktorý sa prejavuje pred dovŕšením tretieho roku života. Je charakteristický abnormalitami vo všetkých troch oblastiach psychopatológie: vo vzájomnej sociálnej interakcii, komunikácii a v obmedzenom, stereotypne sa opakujúcom správaní. Okrem týchto špecifických diagnostických čŕt býva prítomná škála nešpecifických odchýlok ako sú rôzne fóbie, stravovacie ťažkosti, poruchy spánku, afektívne a agresívne prejavy. Porucha je 3-4x častejšia u chlapcov ako u dievčat. Kvalitatívne narušenie recipročnej sociálnej interakcie zahŕňa problémy v oblasti porozumenia a používania rôznych foriem neverbálneho správania, neschopnosť pochopiť emócie druhých ľudí a primerane na ne reagovať, neschopnosť adekvátneho vyjadrenia svojich emócií, neschopnosť zdieľať  pozornosť, zážitky a skúsenosti, neschopnosť správať sa primerane v rozličných spoločenských situáciách. Dieťa s autizmom má problém so zaradením sa do spoločnosti a vytváraním vzájomných vzťahov. Vyhýba sa kontaktu s inými ľuďmi, alebo sú mu tieto kontakty ľahostajné, najmä kontakty iných detí- rovesníkov. Kvalitatívne narušenie komunikačnej schopnosti sa prejavuje vo verbálnej i neverbálnej oblasti. Vývin reči býva spravidla oneskorený a narušený, v niektorých prípadoch sa dokonca reč vôbec nevyvinie, pričom absentuje snaha kompenzovať rečový deficit gestami či mimikou. Ak je reč vyvinutá, býva charakterizovaná problémami v nadväzovaní a udržiavaní rozhovoru. U detí, ktoré sú schopné verbálne komunikovať sa môžu vyskytnúť prejavy typické pre autizmus a to   echolálie, teda bezprostredné, alebo oneskorené, neologizmy, narušená pragmatická rovina reči. V oblasti neverbálnej komunikácie môžeme pozorovať deficit v gestikulácii. Poškodenie imaginatívnej činnosti a jej nahradenie úzkym repertoárom stereotypných činnosti znamená, že dieťa nie je schopné hrať sa s predmetmi alebo hračkami imaginatívne (ani s inými deťmi či dospelými). Pri hre je potláčaná funkcionálnosť na úkor detailu. Má sklony zameriavať sa na nepodstatné alebo triviálne veci, napr. na náušnice, nie na človeka, ktorý ich nosí, alebo, na koleso namiesto celého vláčika (hračky). Má obmedzený rámec imaginatívnych aktivít, väčšinou okopírovaných a zaoberá sa len nimi. Charakteristické sú aj stereotypné pohyby (točenie sa na mieste, točenie predmetov, či kývanie hlavou, rukami a žmolivé pohyby prstami). Vyskytujú sa prejavy, ktoré majú charakter nutkavého správania alebo rituálov.

 

  • Atypický autizmus: tento typ pervazívnej vývinovej poruchy sa  od detského autizmu líši buď dobou vzniku (prítomný je oneskorený nástup príznakov po 3. roku života dieťaťa), alebo nenaplnenie všetkých troch oblastí poškodenia. Chýbajú jedna či dve z troch oblastí postihnutia požadovaných pre diagnózu autizmu, aj napriek tomu, že sú prítomné abnormality v iných oblastiach. Atypický autizmus vzniká najčastejšie u hlboko retardovaných jednotlivcov a u jednotlivcov s ťažkou špecifickou vývinovou poruchou receptívneho jazyka.

 

  • Rettov syndróm: je až dodnes popisovaný iba u dievčat pričom jeho príčina stále nie je známa. Raný vývin dieťaťa v skorých štádiách býva v medziach normy, ale zvrat nastáva v období medzi 7. až 24. mesiacom života. Dochádza k čiastočnej, alebo úplnej strate získaných manuálnych a verbálnych zručností, súčasne so spomalením rastu hlavy. Nastáva regres vo všetkých oblastiach. Charakteristická je strata funkčných pohybov ruky, stereotypné točiace zvieranie ruky, nedostatočné žutie, nadmerné slinenie s vyplazovaním jazyka.“. V detstve sa objavuje vybočenie chrbtice, epileptické záchvaty, takmer všetci žiaci s touto diagnózou sú mentálne retardovaní. Nutkavé repetitívne mytie rúk a iné typy stereotypných pohybov rúk im znemožňujú akúkoľvek činnosť.

 

  • Iná dezintegračná porucha v detstve: porucha je veľmi vzácna, resp. je veľmi zriedkavo diagnostikovaná. Jej výskyt je 10 x menej častý v porovnaní s autizmom. Vývoj dieťaťa je do 2 rokov spravidla normálny, neskôr dochádza k problémom v oblasti vývinu ktoré sa vyskytnú v pár mesiacoch.  Približne v dobe začiatku poruchy dochádza k definitívnej strate predtým získaných zručností so závažnými emočnými problémami. Súčasne rastie porucha reči a komunikácie avšak po čase sa schopnosti v neverbálnej oblasti dokážu obnoviť. Poruchy reči a sociálnej interakcie zostávajú narušené po celý život. Pre definitívne určenie diagnózy sa musí potvrdiť strata zručností aspoň v dvoch z nasledujúcich oblastí: expresívna alebo receptívna reč, hra, sociálne zručnosti alebo adaptívne správanie, kontrola mikcie a defekácie, motorické zručnosti.

 

  • Aspergerov syndróm: táto porucha je charakterizovaná rovnakým typom kvalitatívnych porúch vzájomnej sociálnej interakcie, typických pre autizmus, spolu s obmedzeným, stereotypným, opakujúcim sa repertoárom záujmov a činností. Primárne sa líšia od autizmu tým, že sa u tejto poruchy nevyskytuje celkové oneskorenie alebo retardácia reči ani kognitívneho vývinu. Väčšina jedincov má normálnu všeobecnú inteligenciu, ale obyčajne je značne nemotorná. Toto ochorenie sa vyskytuje prevažne u chlapcov (v pomere asi 8:1). Zdá sa vysoko pravdepodobné, že aspoň niektoré prípady predstavujú mierne varianty autizmu, ale nie je isté, či to platí pre všetkých. Tieto abnormality väčšinou pretrvávajú do adolescencie a dospelosti a zdá sa, že predstavujú individuálne charakteristiky, na ktoré vplyvy prostredia výrazne nepôsobia. V rannej dospelosti sa príležitostne vyskytujú psychotické epizódy.

 

  • Iné pervazívne vývinové poruchy: do tejto kategórie patria deti pre ktoré je charakteristické:

1. Kvalita komunikácie, sociálnej interakcie a hry je narušená, ale nie do takej miery, ktorá by zodpovedala diagnóze autizmu alebo atypickému autizmu. Symptomatika je rôznorodá, jednotlivé symptómy môžu byť totožné so správaním dieťaťa s autizmom, ale nikdy sa nevyskytujú v danej kategórií vo väčšom počte. Ide o hraničnú symptomatiku skôr s nešpecifickými symptómami, čo ale neznamená, že starostlivosť o dieťa je nenáročná. Môže to byť často naopak. Diagnóza sa často vyskytuje u detí, ktoré majú ťažkú formu poruchy aktivity a pozornosti, vývinovú dysfáziu, nerovnomerne rozvinuté kognitívne schopnosti, mentálnu retardáciu a malý výskyt prejavov typických pre autizmus. Za nešpecifické potenciálne predikátory pervazívnej vývinovej poruchy sú považované: úzkosť, nepozornosť a hyperaktivita.

2. Druhou skupinou detí, ktoré zaraďujeme do tejto kategórie, sú deti s výrazne narušenou oblasťou predstavivosti. Typická je malá schopnosť rozoznávať medzi fantáziou a realitou a vyhranený záujem o určitú tému, ktorej sa venujú. Problémy s predstavivosťou a stereotypné, rigídne záujmy a správanie sa majú vplyv na kvalitu komunikácie asociálnej interakcie, ide však osekundárnu poruchu. Spôsob sociálneho správania sa a komunikácie predstavuje iba minimum znakov typických pre autizmus. Patria sem deti so schizotypnými a schizoidnými rysmi, na ktoré sa nevzťahuje niektorá konkrétna diagnostika autistického spektra (čerpané z https://www.genetickesyndromy.sk/syndromy/porucha-autistickeho-spektra).

ADD (porucha pozornosti bez hyperaktivity) – ťažkosti v zameraní pozornosti na určitú činnosť, pomalosť pri kognitívnych operáciách zasnívanosť, ťažkosti pri nadväzovaní sociálnych kontaktov, úzkostné rysy, poruchy učenia častejšie ako u ADHD.

Integrácia – spoločné učenie (školská dochádzka ) detí bez poruchy s deťmi s handicapom. Prináša veľa výhod, ale aj problémov. Deti s špecifickými vývinovými poruchami učenia sú schopné dobrých výkonov  v iných oblastiach. Cieľom je objaviť potenciál dieťaťa, začleniť ho medzi ostatných a umožniť mu úspešne prejsť školou. K integrovanému vzdelávaniu sa vzťahujú integračné opatrenia: individuálny prístup, individuálny výchovno-vzdelávací program a modifikované hodnotenie.

Inklúzia - inkluzívne vzdelávanie je inovatívny prístup v oblasti vzdelávania, ktorý predovšetkým zdôrazňuje právo každého dieťaťa na kvalitné vzdelávanie.  UNESCO definuje inkluzívne vzdelávanie ako flexibilný proces s cieľom tvoriť prostredie, v ktorom je možné uspokojiť rôznorodé vzdelávacie potreby každého jedinca bez výnimky. Vďaka podpore žiakov so špecifickými potrebami a prostredníctvom ich plnohodnotnej účasti na vzdelávaní, inkluzívny prístup má predpoklad zvyšovať úspešnosť žiakov so špecifickými potrebami a predchádzať ich dištancovaniu sa od vzdelania.  Problematika inkluzívneho vzdelávania je súčasťou reformnej agendy nadnárodných inštitúcií (OSN, UNESCO, EÚ), ktoré majú značný záujem o implementáciu inkluzívnej politiky na medzinárodnej úrovni. Problematika inkluzívneho vzdelávania je čoraz častejším predmetom spoločenských diskusií, z ktorých je zrejmá polarizácia odbornej verejnosti. Popri pozitívnom vzťahu odborníkov k inklúzii je možné pozorovať kritické názory ľudí z oblasti vzdelávania, pre ktorých môže inkluzívna transformácia znamenať ohrozenie pracovnej pozície z dôvodu vyšších nárokov na odbornú kvalifikáciu a schopnosť vzdelávať zmiešané kolektívy (čerpané z https://sk.wikipedia.org/wiki/Inkluz%C3%ADvne_vzdel%C3%A1vanie).

 Podporné opatrenie - najväčšia zmena v modernej histórii inkluzívneho vzdelávania na Slovensku sa začala v máji v roku 2023, kedy vstúpila do platnosti novela zákona č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorá zavádza do vzdelávacieho systému 21 podporných opatrení. Zákon je zverejnený aj na webovej stránke www.minedu.sk.​Zavádzanie podporných opatrení do vzdelávacieho systému je súčasťou realizácie Plánu obnovy a odolnosti SR, Komponent 6 – Dostupnosť, rozvoj a kvalita inkluzívneho vzdelávania. Nový systém podporných opatrení je v platnosti od septembra roku 2023 a poskytuje podporu vo výchove a vzdelávaní každému dieťaťu a žiakovi s akýmikoľvek prekážkami. Táto adresná podpora zvýši kvalitu inkluzívneho vzdelávania. Jednotlivé podporné opatrenia reagujú na rozmanité výchovno-vzdelávacie potreby detí a žiakov a môžu mať dočasný i trvalý charakter. Na druhej strane odzrkadľovať môžu zdravotný stav, životné či iné podmienky, v ktorých sa dieťa nachádza. Podporné opatrenia v školskom zákone sú definované v novele školského zákona pod § 145a: „Podporným opatrením je opatrenie poskytované školou alebo školským zariadením potrebné na to, aby sa dieťa alebo žiak mohli plnohodnotne zapájať do výchovy a vzdelávania a rozvíjať svoje vedomosti, zručnosti a schopnosti“ (čerpané z https://nivam.sk/podporne-opatrenia-pre-deti-a-ziakov/).

Katalóg podporných opatrení -   § 145a novely školského zákona určuje aj to, čo Katalóg podporných opatrení obsahuje a vymenúva všetkých 21 podporných opatrení. Postup prideľovania podporných opatrení určuje následne § 145b školského zákona. Katalóg presne definuje podporné opatrenia vo výchove a vzdelávaní, ktoré je možné školou či školským zariadením dieťaťu a žiakovi poskytnúť. Sú to opatrenia, ktoré im pomôžu plnohodnotne sa zapojiť do vzdelávania a rozvíjať svoj potenciál. Pripravil ho Národný inštitút vzdelávania a mládeže (NIVaM) v spolupráci s Ministerstvom školstva, vedy, výskumu a mládeže Slovenskej republiky s platnosťou od 1. septembra 2023. Dokument nájdete   na webovej stránke MŠVVaM SR www.minedu.sk.

Od 1. septembra 2023 sa vypustil zo školského zákona pojem školská integrácia a hovoríme už o inkluzívnom vzdelávaní (čerpané z ​https://nivam.sk/podporne-opatrenia-pre-deti-a-ziakov/).